YES man…alebo ako vstúpilo do môjho života NIE.

no
Miloval som návštevy.
Vždy keď k nám niekto mal prísť, mamina nakúpila dobroty, ktoré bežne na stole neboli. Šunka, sladkosti, južné ovocie, boli nevšedným luxusom. Lebo…peniaze.
Tiež, keď sme išli k niekomu na návštevu šanca užiť si dobroty bola 100%.

„Jééj tvoje deti sú také roztomilé, iba tu tak ticho sedia“
Toto bolo väčšinou hodnotenie správania môjho a mojej sestry na návšteve.
Mamina ako správna učiteľka nás vychovávala prísne a vzorovo.
A tak sme na návšteve ticho sedeli a čakali na svoju príležitosť užiť si sladkosti ktoré boli nachystané.
„No veď si zoberte nehanbite sa…“ núkali nás hostitelia.
„Výchova“ v nás, krútila našimi hlavami a nechápajúc sám seba počúvam ako vyslovujem…
„Ďakujem neprosím si…“ a pri tom v mojom vnútri explodovala túžba zahryznúť sa do úžasných dobrôt…
S pohľadom verného psíka, upretým na našu maminu, čakali sme na jej pokyn…
„Tak si môžete JEDEN kúsok zobrať…“
Zaznela vytúžená veta…

Pri každom odchode z návštevy mamina nezabudla pripomenúť hostiteľovi že načo si robil toľkú ŠKODU s prípravou pohostenia…????
Nuž a v nás deťoch zostal podvedomý pocit že sme prišli na návštevu narobiť škodu…???

Teraz s odstupom rokov si uvedomujem, aké nenápadné a pri tom zásadné programy vkladajú rodičia svojim deťom do podvedomia.
Uvedomil som si, že užívať si pôžitky života si môžem, až keď mi to niekto DOVOLÍ.
A väčšinu života som strávil čakaním na „YES“ od rodičov, šéfa atď.

Hm možno sa pýtaš a čo to má spoločné so schopnosťou povedať „NIE“?

„Výchova“ vo mne spôsobila, že ako slušný chlapec MUSÍM každému vyhovieť.
Bez ohľadu na to, čo si o tom myslím ja. Bez ohľadu na to, čo cítim pri danom rozhodnutí.
Bez ohľadu na to, ČO MNE  moje ÁNO alebo NIE vlastne prinesie.
Žil som voči sebe BEZOHĽADNÝ život.
Dôležité sa mi javilo vyhovieť druhým.

Keď sa zamyslím kedy prišlo moje prvé zásadné NIE, tak to bolo až v mojej dospelosti a prvej práci.
Robil som kontrolóra kvality v strojárskej firme.
Vedúci prevádzky tlačil na mňa, aby som pustil z výroby pre zákazníka nekvalitné kusy.
Veru nebolo mi všetko jedno keď na mňa húkal takmer dvojmetrový chlap vyzerajúci ako tesne pred infarktom. Bol ohrozený plán výroby a musel by robotníkom prikázať prerobiť nekvalitné kusy.
Profesné NIE, ktoré som dokázal vtedy obhájiť pred sebou aj celým vesmírom znamenalo zásadný krok k môjmu rodiacemu sa SEBA-VEDOMIU..:)

Ďalším dôležitým NIE v mojom živote bolo, keď som sa rozhodol odísť od rodičov už ako dospelý chlap.
Stretol som lásku svojho života a rozhodol som sa presťahovať do mesta a žiť s vdovou a jej dvomi deťmi.
Povedal som dôrazné NIE životu v jednej domácnosti s rodičmi.
Odhovárali ma od rozhodnutia odísť.
Pre mňa znamenalo toto rodinné NIE ďalší krok k slobode.

V mojom živote nasledovalo ešte veľa profesných NIE a veľa rodinných NIE.
Každé z nich formuje moje SEBA-VEDOMIE.

Pre mňa znamená obrovský posun poznanie AKO bolo formované moje SEBA-VEDOMIE v detstve.
Tu je ukrytý kľúč k mojim aktuálnym úspechom a neúspechom.
Zmena presvedčení vybudovaných v detstve je kľúčová.
Zmena týchto presvedčení je cesta na dosiahnutie plánovaných úspechov v tomto živote.

Ako túto zmenu uskutočniť? Rád sa s Vami podelím o svoje osobné skúsenosti v projekte „ŠŤASTIE DORUČENÉ“.
Vidíme sa čoskoro…:)

Komentáře